OSOBNÝ PRÍBEH

FREDERIKA ŠMÝKALA

Frederik Šmýkal: Príbeh chalana, ktorý pomáha ľuďom žiť "Život Podľa Ich Vlastných Predstáv"

PANI FONIATRIČKA MI ZAKÁZALA ÍSŤ NA KONZERVATÓRIUM.

Prišiel som domov a rozmýšľal som, ako ďalej. Pýtal som sa sám seba, prečo mi to nevyšlo? Od malička som si neprial nič iné, iba to, stať sa hercom a pred tým sa dostať na vysnívanú školu. Avšak, po verdikte pani foniatričky som zostal ako obarený. Môj hlas by ten nápor podľa jej slov nezvládol a tak som nedostal potrebné povolenie, aby som sa mohol dostať na konzervatórium.

Cítil som sa zvláštne a rozmýšal som, čo sa práve udialo.

Od malého malička som túžil robiť to, čo ma baví a napĺňa. Túžil som robiť to, prečo som mal snáď najväčšiu vášeň.

Namiesto vášne však predomnou stála nová výzva.

Pôvodne to mal byť môj veľký krok. Krok, kroký ma mal posunúť bližšie k mojej vysnívanej dráhe a brandži. Krok, vďaka ktorému som sa do pár rokov mohol stať tým, čím som od samého malička túžil byť. 

No nič také sa neudialo a ja som namiesto toho dostal poriadnu životnú výzvu.

Čo budem teraz robiť?

Dlhé dni som vstával so zmiešanými pocitmi, no v ďiaľke som videl niečo väčšie. Vravel som si: "Život má pre mňa iné plány."

A tak aj bolo.

O pár dní prišli k nám na základnú školu prezentovať kamarátky zo ZUŠky, v ktorej sme spoločne študovali dlhé roky, zaujímavú súkromnú strednú odbornú školu na ktorú chodili.

V tom momente prišiel obrovský zlom.

V hlave sa mi hneď počas ich rozprávania naplno roztočili všetky kolieska a moja predstavivosť začala naplno pracovať.

 

Z ničoho nič, akoby to bol BLESK Z JASNÉHO NEBA, ktorý ma trafil do hlavy, ma osvietilo.

Predsa len, tu na mňa čaká niečo VEĽKÉ!

Ihneď som zmenil svoj pohľad na vec i moje myslenie. Zmiešané pocity boli odrazu PREČ!

Ešte v ten deň som doma oznámil, že som pre mňa našiel konečne tú pravú strednú školu.

Vyplnili sme prihlášku a po krátkom čase mi prišla domov obálka. Po jej otvorení sa ma zmocnila neskutočná vďačnosť i hrejivé šťastie.

Napriek predošlým okolnostiam, ktoré vyzerali úplne tmavo a bez svetla na konci tunela, sa mi zrazu svet otočil o 180 stupňov a ja som bol naozaj veľmi rád.

Stále silnejšie som cítil, že aj keď sa nám v živote občas udejú veci či situácie, ktoré nevyzerajú moc dobre, predsa v nich tkvie niečo prospešné pre nás. Prekopal som svoje myslenie a začal som sa na svet pozerať úplne novým a krajším pohľadom.

Pochopil som, že prvotné NIE bolo v skutočnosti obrovskou príležitosťou pre mňa a zistil som, že to tak proste malo byť.
Odrazu predomnou stála úplne iná a lepšia príležitosť. Príležitosť na niečo, v čom spojím aj herectvo, moje urozprávané ústa, to hravé dieťa vo mne, svoje JA a mnoho ďalšieho.

Začal som sa postupne nalaďovať na tú správnu vlnu a bol som pripravený podstúpiť tú výzvu, ktorá stála predomnou, výzvu  vkročiť do neznáma.

Nadišiel deň zápisu a už pri vchode do školských priestorov sme pocítili tú fantastickú energiu, ktorá vládla všade navôkol.

Neskutočné! Bol som tam len na chvíľu, no to miesto ma doslova v dobrom pohltilo! Kdeže v dobrom, v tom najlepšom!

Môj život sa mi zrazu menil pred očami.

Úspešne som dokončil jednu životnú etapu, užil si leto a v septembri v roku 2012 som s veľkým očakávaním a chvením v celom tele nastúpil na súkromnú strednú odbornú školu kultúry, umenia a turizmu v Prievidzi.

Nič však nebolo také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo.

Už na začiatku som zistil, že ma v nasledujúcich mesiacoch a rokoch čaká nepretržitá práca na sebe, do toho viac ako 20 predmetov na jeden školský rok, ktoré boli od odborných predmetov, cez tanečnú a pohybovú prípravu pretkané aj tvorivou dramatikou i prácou s technikou, ku ktorej som nemal až taký dobrý vzťah. 

Nevzdal som sa ale môjho sna, v ktorom som sa živil mojou vášňou a bol tým najúspešnejším hercom a človekom v mojom odvetví. Vedel som, že si to odomňa bude vyžadovať veľa času, množstvo pádov a neúspechov, no tú výzvu som bral všetkými dvadsiatimi prstami, ktoré na svojom tele mám.

A tak som odštartoval novú životnú dráhu na tej najlepšej a najúžasnejšej strednej škole, aká kedy bola vytvorená.

Chodil som do nej rád. Už počas prvých mesiacov školy som zbieral prvé praktické skúsenosti.

Postupne sa predomnou otvárali jedny dvere za druhými a získaval som stále väčšie množstvo pracovných príležitostí.

Okrem toho sme spoločne s mojimi spolužiačkami i spolužiakmi či ďalšími úžasnými študentmi a profesormi dávali dokopy rôzne divadelné predstavenia i pogramy pre detičky v škôlkach, školách i špeciálnych školách a takisto aj pre domovy dôchodcov, kde sme chodili starým rodičom veľkého množstva vnúčat spestriť ich dlhé dni trávené v zatvorených a obmedzených priestoroch, kde postupne dožívali svoje drahocenné životy.

Bolo to krásne i smutné zároveň. 

Neodradilo ma to od toho, ba práve naopak, každým dňom i akciou som dostával čoraz väčšiu chuť baviť druhých a robiť ich šťastnými. Stále viac ma bavilo vytvárať im pestré zážitky, pri ktorých nemuseli myslieť na problémy, ktoré ich dennodenne trápili.

Ešte v prvý školský rok som bol na víkendovom školení k letným táborom pre detské domovy.

Mal som vtedy len 16 rokov a pár skúseností s animáciami. 

Už počas prvého dňa školenia, kde nám premietali videá a rozprávali o táboroch ako aj o detičkách z domovov i iných zariadení, ktoré chodievali rok čo rok do letných táborov s danou organizáciou, to veľa ľudí, ktorí chceli okúsiť animátorstvo, nie však obyčajné, ale pre detičky, ktoré nemajú ľahké osudy a životy, vzdalo a zo školenia odišlo.

V druhý deň sa stala podobná situácia. Zvládli síce viac, no k činom sa už neodhodlali.

Ja som bol medzi tými, ktorí vytrvali a dostal som tak možnosť byť v lete 2013 na mojom úplne prvom detskom tábore.

Vôbec to však nebolo med lízať.

Bol som mladý zasran, dokonca mladší od mnohých táborníkov a ja som tam stál ako animátor a zodpovedný človiečik, ktorý napriek hravému správaniu mal aj ostať dospelým a zodpovedným, aby tak tábor prebehol čo najlepšie, najbezpečnejšie a najhladšie.

Musím spomenúť, že daná organizácia nebola ako iné. Ona nerozdeľovala tieto detičky na to, či sú "poslušné" a či majú nejaký talent na to, aby ich vôbec dali na výberovú listinu, či ich na svoj tábor zoberú.

Ona im dala šancu a zobrala ich aspoň na ten krátky čas pod svoje krídla a dopriala im zažiť zmenu prostredia a spoznať množstvo ďalších detičiek s neľahkým osudom, ktoré sú našou spoločnosťou už vopred odsúdené na neúspech, zlé zaobchádzanie a ťažký život.

No napriek všetkému, každý z nich bol hlboko vo svojom vnútri úžasným človekom!

Ja som denne spával maximálne 3 hodiny a za týždeň som schudol viac ako 10kilogramov.

Tí, ktorí ma poznáte, viete, že bez tak som chudučký a ľahký. Takže táto zmena bola o to viditelnejšia.

Snažil som sa, no napriek všetkému som schybil a bol som tak zo svojho prvého tábora vyhodený po prvom týždni.

To ma však takisto neodradilo. Vedel som, čo mám vylepšiť a tak som sa s úsmevom a OBROVSKÝM množstvom ďalších skúseností vydal do druhého ročníka.

Praktických možností som dostával čoraz viac, a aj keď neprichádzali každý deň, sám som ich vyhľadával stále častejšie a viac.

Postupne som sa dostal na prvú školu v prírode a do novej organizácie.

Podal som najlepší výkon aký som v danej chvíli vedel dať a mal som tak za sebou prvý úspešný turnus.

Iste, po ňom som bol hodený do veľkej vody a sám som dostal mimo organizácie a na inom mieste na starosť tri turnusy po sebe, kde som hneď v prvý týždeň viedol 12 animátorov a mal som pripraviť program pre základnú i mterskú školu.

Prvé tri dni boli hotovým peklom!

Každú noc som nemohol spať a nonstop som mal zrýchlené dýchanie, tep, stres, potil som sa a chcel som to vzdať.

Napriek tomu všetkému, že prvé dni to jednoducho nešlo v dorbom svetle a ani podľa predstáv pani učiteliek, som vytrval, zostal a každý deň sme spoločne s mojím tímom vylepšovali.

Záver turnusu číslo jeden tak dopadol na výbornú.

Druhý turnus sme robili program len dva dni a ten už dopadol opäť o čosi lepšie. 

No a tretí turnus už bol zas o čosi lepší.

Postupne som sa dopracoval k tomu, že som ešte pred letom vyhľadal cez internet novú cestovnú kanceláriu zameranú na školy v prírode a tábory, kde som cez leto chcel ísť robiť animátora.

Malo to však háčik. Napriek skúsenostiam som mal len 17 rokov a oni ma vôbec nepoznali.

Tak ma zobrali ako praktikanta a ja som to zobral s pokorou, aj keď ma k nej z počiatku moje ego moc nechcelo pustiť.

Keďže som už zo stránky danej cestovky zistil, že ju vlastní sám Vlado Voštinár, známy slovenský moderátor, chytil som ešte väčšiu pokoru a moje domnienky začali naplno zahĺtať moju hlavu.

Mal som veľké očakávania a vedel som, že sú kvalitní. Chcel som sa u nich predviesť v čo najlepšom svetle a dlhé dni pred príchodom na tábor, od mailu, v ktorom som sa dozvedel, že mám u nich istý jeden turnus, som si každý deň predstavoval, (po pár rokoch som zistil, že sa tomu hovorí vizualizácia), ako ma po tomto turnuse chválili, že som bol najlepší praktikant, akého kedy mali.

Predpoveď mi napriek veľkej snahe nevyšla.

Chválili ma už po prvých dňoch:)

Moje sebavedomie sa postupne zväčšovalo a ja som nasával informácie i ďalšie skúseností snáď viac, ako samotná špongia.

V polovici turnusu som sa dozvedel, že by ma chceli aj na tom ďalšom, ktorý začínal v odchodový deň turnusu, ktorý práve prebiehal.

Zobral som to s nadšením a dal sa do práce.

V polovici ďalšieho ma opäť oslovili aj na ten posledný a tak som volal domov, že ani tento víkend po mňa nemusia behať a tak som ani nešiel na dovolenku s mojimi rodičmi.

Po troch fantastických turnusoch som sa dostal domov a šiel konečne tie tri týždne plné zážitkov dospať.

Ešte v ten deň mi písala jedna animátorka, či k nim o necelý týždeň nastúpim aj na záverečný tábor leta, ktorý však nebol klasický detský, ale tínedžerský.

Bol som šťastný ako blcha a tak som to ihneď potvrdil.

Ďalšie dva roky, ktoré som trávil na strednej škole som sa ešte viac rozcestoval a začal som spolupracovať s väčším počtom organizácií.

Okrem toho som počas tretieho ročníka spoznal môjho najlepšieho kamaráta a parťáka, s ktorým spolupracujem do dnes. Vďaka Jurajovi Šimkovičovi som sa dostal ku knihám o osobnostnom raste, ktorý mi otvoril nový pohľad na samovzdelávanie a fungujem na tom deň čo deň.

Na fotke nižšie je Ďuri a ja.

 

 

Začal som sa vzdelávať aj od rôznych koučov a moja hodnota sa ešte rýchlejšie zvyšovala. S ňou i kvalita mojej práce.

Moje meno sa šírilo ďalej a už behom prvých 4roch rokov počas školy i v animáciách som spolupracoval s viac, ako 12timi organizáciami.

Prišlo aj rýchle obdobie, kedy som okúsil dráhu finančáka a tam som sa do osobnostného rastu ešte viac zažral. 

Prišlo však obdobie osobného krachu i mnohých zlých rozhodnutí.

Zrazu som nemal peniaze a narobil som si dlhy.

Vyzeralo to ako uzavretý kruh, z ktorého sa nedá dostať.

Celé toto moje otrasné obdobie ma však posunulo ďalej a našiel som v sebe silu zmeniť to.

Zo dna som sa tak začal šplhať s novou organizáciou, s ktorou som spravil Mikulášske akcie po Slovensku a hneď ráno po štedrom dni, som odcestoval na moju prvú zimnú sezónu do Aquaparku v Bešeňovej.

Bol to pre mňa úplne nový druh animácií a prvé týždne som objavoval ďalšiu vášeň. Zbožňujem aquaparky a robiť program pre ľudí v nich.

Takisto aj tu som zažil množstvo zlých dní, kedy som bol slabším článkom v tíme, no mal som perfektného učiteľa Dominika Valasa, s ktorým som robil aj živé vysielanie, ktorý sám precestoval veľa krajín ako animátor a vedel ma perfektne nakopnúť i posunúť. 

Vďaka animovaniu a tomu, že ma poznalo mnoho organizácií, som sa začal celoročne živiť mojou vášňou, mojím hobby a tým, čo milujem.

Napriek tomu, že som bol na značne vysokej úrovni ako animátor i ako človek, som od vtedy pokazil a doslova zle odviedol prácu na veľkom množstve turnusov.

Dlho ma to mrzelo, no spätne to beriem opäť s pokorou a všetky tie pokazené dni v animáciách beriem ako mojich veľkých učiteľov a ďakujem za ne.

 

Počas posledných rokov som prešiel naozaj výraznou zmenou, no stále to nie je všetko.

Najväčšie transformačné obdobie ešte len prichádza.

Je ním vzťah s mojou Láskou Šmyky a hlavne, blížiace sa rodičovstvo, v ktorom môžem ísť príkladom všetkým rodičom, ktorých stretávam často a patria k tým, ktorí nevedia, ako zabaviť svoje deti, či samotné rodičostvo berú ako veľký životný problém.

 

Mám u nej naozaj veľkú podporu, ktorá ma ženie stále vpred!

Samozrejme, tam kde som dnes by som vôbec nebol bez mojich najbližších a hlavne, bez maminy a ocina.

U nich mám od narodenia vo všetkom, čo chcem robiť obrovskú podporu.

Dali mi takisto perfektný rodinný základ a neopísateľné množstvo lásky.

Šialenosť, ktorú mám, výrečnosť i energickosť, to všetko mám od nich.

ĎAKUJEM im naozaj za veľa.

Aktuálne, po všetkých tých dlhých rokoch, stále viac cestujem a pravidelne spoznávam nových ľudí a krásne miesta na našom malebnom Slovensku.

Niekoľko štatistík na záver:

Frederik Šmýkal

  •   -je Animátor voľného času a zároveň aj tvorca aktívnych programov pre deti i celé rodiny
  • - Ako animátor začal pracovať už vo svojich 15-tich rokoch, keď tento odbor aj študoval na SSOŠ CA&TS v Prievidzi
  • - Od tej doby sa na rôznych akciách a táboroch stretol s viac ako 14 700 spokojnými deťmi i niekoľko tisícimi dospelími, pre ktorých organizoval pestré voľnočasové programy. 
  • - Viedol viacčlenné animátorské tímy a takisto školil viac ako 450 animátorov
  • - Je zástancom zodpovednosti, kvality, profesionality i férovosti.
  • - Bol tvorcom 90 dňového podporného programu zameraného na čítanie kníh a budovanie návyku čítania s názvom 90 dňovka s Freďom 
  • - Momentálne rozbieha projekt Elit Club Frederika Šmýkala
  • - Bol spoluzakladateľomviceprezidentom projektu CAKUMPRASK
  • - Ambassádorom prvej slovenskej spoločenskej pohybovej hry CARD BARDS
  • - A jeho poslaním je naučiť 10 000 000 ľudí efektívne používať aplikáciu a moderný systém, aby im každý jeden nákup zarábal a aby si vybudovali pasívny príjem na tom, že celý svet nakupuje:)